Už počas strednej školy bol So-džin Sun-guom zvláštne fascinovaný. Nech bola situácia hocijaká, tak jedna vec stále ostávala rovnaká; Sun-guov bezemočný výraz.
Avšak postupom času si začal všímať, že Sun-guov pohľad voči nemu je iný, než voči ostatným. Že jeho výraz sa jemnou mimikou mení, keď je pri ňom.
Aj po strednej škole si ostali blízki, pretože im bolo s tým druhým dobre. So-džin možno tušil viac, ako dával najavo, ale nikdy nič nepovedal, pretože si užíval, ako sa výraz jeho kamaráta mení.
Toto jeho naťahovanie však nemalo večného trvania a Sun-gu sa odrazu chová inak. Je k nemu chladnejší a dištancuje sa od neho. So-džin si až vtedy začína uvedomovať, ako ho to v skutočnosti trápi a rozhodne sa zistiť, čo je za tým…